NAOS si zakladá na tom,
aby rešpektoval život a vodné ekosystémy

Coral Safe, náš záväzok rešpektovať
sladkovodné a morské ekosystémy.

Všetky naše produkty v základe vychádzajú z našej snahy porozumieť pokožke a jej potrebám. Tento prístup zastávame už 40 rokov a nazývame ho „ekobiológia“. Prostredníctvom nej vnímame pokožku ako samostatný ekosystém tvorený živými bunkami, ktoré neustále reagujú na seba navzájom aj na svoje okolie. Zakladáme si preto na rešpektovaní všetkých živých organizmov a zaujíma nás, aký vplyv majú naše produkty na život všetkých ekosystémov, vrátane tých vodných.

Tento prístup, inšpirovaný ekobiológiou, nazývame „Coral Safe“.

„Rešpektovat prírodu nestačí. Musíme si uvedomiť, v akom svete žijeme a čo mu dlžíme.“

Jean-Noël Thorel
Zakladateľ a prezident spoločnosti NAOS

V oblasti ochrany vodných ekosystémov staviame na 3 zásadách:

01

Berieme do úvahy svoj dopad na všetky vodné ekosystémy

02

Kladieme dôraz na extrémne starostlivý výber každej prísady a vo výskume sa zameriavame na prísady budúcnosti

03

Podporujeme prelomové iniciatívy, ktoré presadzujú ochranu morského prostredia

Berieme do úvahy svoj dopad na všetky vodné ekosystémy

V NAOS meriame, ako naše produkty ovplyvňujú slanú vodu v moriach a oceánoch aj tú sladkú v jazerách a riekach, ktorá má veľmi bohatú biodiverzitu.

Okrem testovania vplyvu toxických látok na koraly a morské riasy skúmame aj ich dopady na sladkovodný planktón, konkrétne perloočku veľkú alebo aj Daphnia magna Straus.

illustration naos

Konkrétne skúmame tieto tri oblasti:

Vplyv na životaschopnosť korálových útesov (pozorujeme narušovanie polypov a odfarbovanie rastlín na reze),

Brzdenie rastu morských rias (Phaeodactylum tricornutum) – pri testovaní používame metódu NF ISO 1025,

Brzdenie rastu morských rias (Phaeodactylum tricornutum) – pri testovaní používame metódu NF ISO 1025,

Sladkovodný planktón (Daphnia magna Straus čiže perloočka veľká) – pomocou metódy OECD 202.

Sladkovodný planktón (Daphnia magna Straus čiže perloočka veľká) – pomocou metódy OECD 202.

Všetky produkty ochrany proti slnku značiek NAOS (Bioderma, Institut Esthederm a Etat Pur) prešli týmito tromi testami.

Kladieme dôraz na extrémne starostlivý výber každej prísady a vo výskume sa zameriavame na prísady budúcnosti

NAOS vyhodnocuje ekotoxický profil každej využitej prísady, a to vrátane všetkých slnečných filtrov a ďalších látok chrániacich pokožku proti slnku. Vyberá z nich potom zásadne len tie, ktoré minimalizujú negatívne dopady produktov na životné prostredie.

Konkrétne:

Už nepoužívame ethylhexyl metoxycinamát (známy tiež ako OMC alebo octinoxate), benzophenone-3 (oxybenzone) alebo 4-methylbenzylidenecamphor (4-MBC).

 Naše produkty neobsahujú filtre rozpustné vo vode, ktoré sa môžu primiešať do riek alebo oceánov. Využívame vodoodolné prísady, ktorých vplyv na vodné ekosystémy je minimálny.

Navyše produkty neustále inovujeme a hľadáme pre ne nové prísady, ktoré budú spĺňať kritériá pre slnečné filtre aj v budúcnosti. Naším cieľom je zvýšiť prirodzenú schopnosť kože, aby sa bola schopná chrániť sama pred nežiaducimi účinkami slnka. Ako to docielime? Zachováme a posilníme jej prirodzené zdroje a ochranné systémy.

illustration naos

V spoločnosti NAOS vyvíjame slnečnú ochranu budúcnosti.

Neustále inovujeme a hľadáme ingrediencie pre slnečné filtre budúcnosti. Náš prístup je inšpirovaný jedným z našich základných princípov – biomimetizmom, ktorý pomáha pokožke lepšie sa chrániť pred škodlivými účinkami slnka; zachováva jej zdroje a posilňuje jej prirodzenú obranyschopnosť.

Ochrana veľkých ekosystémov vrátane posidóniových lúk

Jean-Noël Thorel, náš zakladateľ a zároveň zapálený hĺbkový potápač s vášňou pre more priviedol NAOS k prístupu, ktorým bojujeme za zachovanie morského prostredia s cieľom obnoviť populáciu posidonie morskej. 

NAOS podporuje združenie Andromeda Oceanology pri vývoji 2 projektov:

Aplikácia na kotvenie a navigáciu DONIA. Používateľom a verejnosti prináša nové mapy oceánov, ktoré im umožňujú vybrať si oblasť na kotvenie lodí, kde sa nenachádzajú kolónie morských rias. Dôvodom je, že v opačnom prípade by mohli byť ohrozené kotviská.

Financovanie rozsiahleho podmorského mapovania a obnovy poškodených lúk v oblastiach po vylodení (opätovná výsadba v obmedzených kotviskách, kde bolo zničené dno).

“Prečo práve tieto morskej rastliny? Ponorené morské trávy posidonie totiž hrajú zásadnú rolu v ekológii: zachycujú štyri- až päťkrát viac uhlíka než iné druhy morských kvitnúcich rastlín.”

Laurent Ballesta
Riaditeľ oceánológie Andromeda